Rozhovor dvoch filozofov

     „Ty! Rozmýšľal si ty niekedy o živote?“ Spýtal sa muž muža nad poháriskom piva. Určite nebolo prvé. Bola už neskorá noc a v miestnej krčme nesedel už nikto, len títo dvaja. Boli to starý muži s nedobrou povesťou medzi spoluobčanmi. Obaja boli neupravený, čo šlo rozpoznať tak aj okom, ako aj nosom. Ich dlhé fúziská boli zožltnuté od cigaretového dymu a zuby mali položené na mokrom stole.

     Mladá čašníčka sedela za barom a klepkala prstami po klávesnici. Bola vďačná, že pred nedávnom zaviedli do krčmičky internet, inak by tam asi skolabovala. Byť to na nej, zdrapila by metlu a vyprášila dvoch alkoholikov von, zabuchla by dvere a vycapila ceduľu „zatvorené“. No nemohla. Nariadenie od majiteľa ťažko strádajúceho podniku bolo jasné. Nezatvárať, kým je tam zákazník.

     „He?!“ Zareagoval ten druhý muž a zdvihol pohľad od žltej tekutiny.

     „No, či si niekedy uvažoval nad životom?“ Zopakoval svoju otázku prvý netriezvivec.

     „Ale hej, hej, hej. Uvažoval som.“ Dostal napokon, po dlhej odmlke odpoveď.

     „Ty.  A na čo si prišiel?“

     „A kam?“ Odfrkol mu nechápavo na odpoveď.

     „Však pri tom onom... rozmýšľaní ty tupec!“ Osočil sa ten prvý a šľahol päsťou pri stole, na čo úbožiačku mladicu takmer vychytilo. Zazrela smerom k mužom, ale nič nepovedala. Však na čo by aj? Bolo by to len mrhanie slovami. Tí dvaja si mali svoju mluvu vo vlastnom svete, len veľmi z ďaleka podobnom realite s ktorou sa ona denno-denne prehrýzala.

     „Akom rozmýšľaní ty mrzák?“ Odpovedal rovnako prívetivým tónom, ten čestne titulovaný tupec.

     „Však o tom hentom... tamtom tom onom živote. Nie? Hej pri živote.“

     „Neviem. Na nič. Mám ti to po slovensky povedať?

     „Však toto... no povedz!“ Vyzval ho ten istý muž, ktorý položil svoju zákernú otázku.

     „Prišiel som na...“ Tu sa do rozhovoru pustila i rozhorčená čašníčka, nespokojná so smerom, ktorým sa rozhovor uberal.

     „Hej!“ Zhúkla, aby získala pozornosť dvoch opilcov. „Nechcem počuť žiadne vulgarizmy!“